Dňa 23. marca 2020 odišiel Ladislav Petro (*1936 – †2020), budapeštiansky Slovák, ktorý sa pred 17 rokmi začal živo zaujímať o Dovalovo, rodisko Jána Nepomuka Bobulu (*1844 – †1903), ktorého dielo s veľkým oduševnením spopularizoval. Vďaka nemu Dovalovci započali ojedinelú a plodnú spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v Maďarsku.
.
Najaktívnejší budapeštiansky Slovák pochádzal zo Šámšonházu, kde sa narodil v roku 1936.
Bol dlhoročným predsedom Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti a 15 rokov bol riaditeľom budapeštianskej slovenskej školy. V tom období si získal rešpekt medzi Slovákmi v Maďarsku za zasadzovanie sa za naše slovenské školstvo a za vybojovanie novej budovy slovenskej školy v Budapešti. V 90. rokoch pomáhal zakladať slovenské samosprávy, občianske organizácie na území hlavného mesta a 15 rokov stál na čele Klubu slovenských dôchodcov. Má zásluhy na umiestnení viacerých pamätných tabúľ významných slovenských osobností nielen v VI. obvode. Ladislav Petro popri práci v slovenských volených zboroch napísal knihu o veľkom staviteľovi a verejnom činiteľovi Jánovi Nepomukovi Bobulovi, ktorý sa stal čestným občanom VI. obvodu In memoriam. Preložil a knižne vydal divadelné hry klasika slovenskej literatúry Jána Palárika: Dimitrij samozvanec, Drotár, Inkognito a Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch. Je autorom nielen z národnostného hľadiska významnej publikácie Slovenská Budapešť – Szlovák Budapest, ktorej rozšírenú verziu vydali minulý rok.
Jeho pedagogická dráha sa začala v Dabaši – Šáre, kam sa dostal hneď po skončení učiteľského ústavu v Budapešti. Na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne v roku 1961 získal diplom na odbore slovenčina – zemepis, ktorý o niekoľko rokov doplnil o diplom z matematiky. Po vysokoškolských štúdiách sa stal vychovávateľom, neskôr zástupcom riaditeľa v žiackom domove svojej bývalej alma mater. Univerzitný diplom z odboru slovenčina – ruština získal na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. V roku 1971 sa stal zástupcom riaditeľa školy a od roku 1977, až do odchodu do dôchodku bol 15 rokov riaditeľom školy. Ladislav Petro má veľké zásluhy na tom, že slovenská škola sa začiatkom 90. rokov mohla presťahovať do novej budovy pri Arpádovom moste.
Slovenská samospráva Budapešti udelila Ladislavovi Petrovi Cenu za budapeštianskych Slovákov za jeho zásluhy v oblasti slovenského školstva v Maďarsku a za činnosť vykonanú v prospech občianskej sféry Slovákov v Budapešti. Bol nositeľom Ceny za národnosti, vyznamenania Za našu národnosť a množstva iných cien a uznaní.
Pohreb Ladislava Petra sa bude konať dňa 9. apríla o 12.45 hod. na Verejnom cintoríne v úzkom rodinnom kruhu.
Česť jeho pamiatke!
Zdroj: Ľudové noviny
Dočítajte sa viac v archívnych príspevkoch
Po stopách liptovských murárov, 30.06.2019
Návšteva Terezína v Budapešti, 01.12.2018
Delegácia mesta na Terezínskych hodoch v Budapešti, 15.10.2017
Prezentácia novej knihy Slovenská Budapešť – slovom a obrazom, 13.01.2017
Za Ladislavom Malým, 01.09.2015
Dovalovci na návšteve v Budapešti, 29.11.2014
Sympózium pri príležitosti 110. výročia úmrtia J. N. Bobulu, 14.11.2013
Stretnutie s maďarskými Slovákmi, 16.11.2009
Jána Nepomuka Bobulu vyhlásili za čestného občana Budapešti, reportáž My Liptov, 10.11.2009
Zo spomienok
So smútkom v duši som prijal správu o skone pána Ladislava Petra, klobúk dole pred jeho životným snažením, Dovalovci sú mu (alebo by mali byť) za mnohé vďační. Za Bobulu mu patrí veľká vďaka! a vôbec za udržiavanie slovensko-slovenských (aj maďarských) kontaktov v Budapešti. Česť jeho pamiatke! Ktovie či bude mať nasledovníkov! – Stanislav Žiška
Ďakujem Bohu, že som spoznala výnimočného človeka. V mysli sa mi vynárajú len samé krásne spomienky na každé stretnutie s ním. Lacko a pani Jurčová vyorali hlbokú brázdu na poli úžasnej spolupráce Slovenskej samosprávy v Budapešti a MsÚ v Liptovskom Hrádku. Na to, že Lacko bol prvý iniciátor v hľadaní koreňov významného staviteľa pána Bobulu – rodáka z Dovalova určite nezabudneme. V pani Jurčovej našiel spriaznenú dušu ochotnú nadviazať kontakty a plány vzájomných stretnutí premeniť v činy. Veľmi si cením jeho zmysluplný život. Česť jeho pamiatke. – Emma Žišková