Autor: Klementína Štepitová
Je tu jar. Vo vzduchu cítime vôňu prebúdzajúcej sa prírody. Kvety nedočkavo vystierajú svoje hlávky k oblohe. Potoky sa plnia vodou z roztápajúceho sa snehu, semená počínajú klíčiť, lúky sa zazelenajú. Zaznie symfónia oslavy života.
Aj keď nás zima ešte trochu potrápi, jej posledné výkriky nemôžu zastaviť pohyb, ktorý nesie vzácne posolstvo. Posolstvo nádeje skryté v malom zrniečku, ktorého veľká túžba po živote vytryskne ako zázračný gejzír presýtený tisíckami vôni – sladkými a opojnými. Tieto dokáže vyčarovať len jar. Započúvajme sa do krásneho vtáčieho spevu, žblnkotu horských potokov, šumenia práve rozvinutého lístia kríkov a stromov. No a po krásne zelenom koberci vstúpme do nádherného chrámu prebúdzajúcej sa prírody.
Viac ako inokedy si uvedomujeme práve na jar spojenie s matkou prírodou, keď jasne cítime ako nami prúdi zázračná energia, cítime lásku v našom srdci, ktorá občerstvuje zmysly. Po dlhej zime sme vyčerpaní, nuž vyjdime do prírody a načerpajme silu, ktorá odstráni depresie, smútok či únavu. Nie je zložité vnímať tú nádheru, tú energiu všetkého čo sa prebúdza k životu. Všimnime si vodu v zurčiacom potoku, jej silu, ktorá má schopnosť prečistiť a odstrániť všetko čo je staré, nanesené a nežiadúce. Nastavme svoju tvár sviežemu vánku, dýchajme zhlboka, urobme všetko čo nás nasmeruje k radostnému prežívaniu toho všetkého čo nám prebúdzajúca príroda dáva. Treba si uvedomiť, že to množstvo darov prírody je tu aj pre nás. Preto poďme do prírody a vnímajme ju všetkými svojimi zmyslami.
Veľkonočné sviatky patria, okrem Vianoc, k najkrajším sviatkom roka. Pre kresťanov sú veľmi významným obdobím, slávia sa na pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista – Božieho Syna. Veľká noc – hebrejsky Pesah, je aj najväčším sviatkom židov, pripomínajú si vyslobodenie z egyptského otroctva.
Veľká noc pripadne každý rok na iný deň v kalendári. Kresťania ju slávia vždy v prvú nedeľu po splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti 21. marca.
V ľudovej tradícii sa zachovali mnohé zvyky a obyčaje, súvisiace s vítaním jari a oslavou prebúdzajúcej sa prírody. Dekorovanie maňúškami, kuriatkami, zajačikmi ako potecha z novonarodených mláďat. Polievanie vodou prináša sviežosť po celý rok. Korbáč je symbolom sily a zdravia mladého prútika.
Maľované vajíčka predstavujú prísľub krásy a života vznikajúceho zo zárodku. Už v 12. storočí sa objavujú prvé maľované vajíčka, červené, zelené, či žlté, farby, ktoré symbolizujú život. Jednofarebné neskôr vystriedali vajíčka zdobené s veľkou fantáziou. Vyškrabovaním vzorov, maľovaním farebnými voskami, leptaním, oblepovaním, dierkovaním, či obdrôtikovaním. Vajíčko v jarnom zvykosloví bolo predmetom nielen na obdarovanie kúpačov a šibačov, ale patrilo aj ku sviatočným pokrmom.
Jarné obdobie sprevádzalo veľa magických úkonov. Vynášala sa Morena a s ňou zlé sily. Privolávalo sa leto v podobe zelenej vetvičky ovešanej vajíčkami. Ľudia sa umývali potoku, aby z tela vyhnali choroby a privolali si zdravie, krásu a šikovnosť.
A čo dnes? Vodu z potoka nahradila sprcha, alebo len voňavka. No radosť dievčat z príchodu kúpačov, či šibačov, je rovnaká aj v treťom tisícročí.