Rok 2020 je nielen rokom magickým s dvoma 20-tkami, ale aj rokom, kedy si divadelná verej- nosť pripomína 190. výročie prvej divadelnej hry v Liptovskom Mikuláši. Dovalovo, ako väčšina okolitých obcí nebola na tom v tom čase nijako horšie, pretože divadelná osveta vznikala aj tu. A tak som trochu zalistovala v kronike Dovalova, ktorú do roku 1985 písal pán Eduard Kompiš. Zachytil históriu Dovalova od jeho prvej písomnej zmienky. Ponúkam vám pár spomienok o divadle v kronike:
„Prvé divadelné predstavenie sa hralo v roku 1862 na javisku, ktoré pozostávalo z niekoľkých stolčekov rovnakej výšky, na ktorých boli rozložené nehobľované vozové dosky- bočnice a spodnice, posteľné plachty tvorili oponu postranné kulisy boli zhotovené zo starších vriec, ktoré priniesli herci z domu, každý po jednom. Pozašívané vrecia vlastnoručne pomaľovali a javisko bolo pripravené. Divadlo sa odohralo v súkromnom dome Petra Švihru . Ochota tetky Chajerky poskytnúť svoje obydlie ochotníkom /dom patril v tú dobu jej/ bola naozaj príkladná.“
Pod vedením evanjelického farára Daniela Bacháta tak vzniklo prvé divadelné predstavenie v obci v marci 1862 v súkromnom dome po názvom „Žiarlivá žena“, ktoré malo veľký úspech. „P. Bachát zorganizoval tiež divadelné predstavenie i v Liptovskom Hrádku. Hru „Inkognito“ hrali dňa 9. júna 1862. Hrali v ňom aj dovalovskí ochotníci Ondrej Kompiš a Janko Dvorský“, píše sa v dovalovskej kronike.
Druhé divadelné predstavenie bolo odohrané ešte v tom roku na Vianoce pod názvom „Odora- ná medza“. Divadelné predstavenie sa odohralo v urbárskej kancelári. Na ďalšie predstavenie už nestačila ani urbárska kancelária, ochotníci sa presťahovali do miestnosti miestneho občana židovského pôvodu. Singerovci s radosťou poskytli všetky potrebné miestnosti k divadlu. (herci- ochotníci Ferdinant Števček, Ján Veverica- Dolej, Peter Kapitáň, Pavel Hapčo, Emília Števčeko- vá, Anna Hapčová, Samuel Jurčo, Anna Surovčeková, Mária Jurčová od Gašperika, a ďalší) Na divadelných súťažných prehliadkach (ako uvádza kronika „divadelných pretekoch“) sa vždy do- valovskí ochotníci umiestňovali na popredných miestach.
Foto z divadelnej hry „Bačova žena“
Prvú oponu si robili samy a maľoval ju Ján Hapčo a Marco Singer. Maľba znázorňovala výjav z Jánošíkovej družiny a do roku 1942 bola používaná. Ďalšie roky divadelnej aktivity kronika nespomína. Ale rok 1961 sa spomína ako rok osláv 50-teho výročia vzniku divadla v Dovalove. Spomína sa teda aj rok 1911 kedy na Jakuba poriadali prvé divadelné predstavenie a „divadlá hrávajú rok čo rok.“ Nazvali ho divadelný krúžok, ktorý mal svoje stanovy aj s podpismi. Medzi prvých ochotníkov v tomto roku patrili Emília Jurčová, Štefan Švihra a Rozália Chovanová. Prvá svetová vojna divadelné aktivity prerušila a začali sa divadlá hrať až po jej skončení. Cirkevný dom slúžil na divadlo od roku 1941 – 1960; režisérom bol Dušan Jurčo. Prvého marca 1953 organizuje osvetová beseda a kultúrno-školská komisia Pri MNV „divadelné preteky“ spoločenských organizácií v obci Dovalovo. Zúčastňujú sa ich organizácie mládeže, požiarnici, odbojári a organizácie žien. Požiarnici hrali hru: „Pracháreň“, mládež hrala hru „Všetko preplnené“, odbojári: „Šťastie treba stráži“, ženy: „Na jar“. Boli to jednoaktovky. Inšpektor pre ľudovú a umeleckú tvorivosť ohodnotil jednotlivé a odovzdá- va jednotlivé ceny: 1. Miesto: Anna Dúbravcová, druhá cena: Vladimír Bendík, tretia cena Mikuláš Kriško. Z kolektívov vyhrali ženy a požiarnici. V tomto roku sa ešte nacvičili a odohrali aj hry: „Páva“, „Statočný valach“, „Jabloň“, „Za potokom“.
V roku 1953 prichádza do Dovalova nový riaditeľ školy Alexander Lauf, ktorý pokračoval v rozvíjaní divadla v Dovalove. A tak sa jednotlivé hry hrali aj v okolitých obciach a aj niekoľkokrát. Napr. divadelná hra „Surovô drevo“ sa hrala 15x, „Poplach“ 7x, „Zázračný salaš“ 12x, „Verona“ 20x v roku 1960 sa hrala „Hájnikova žena“.
Na sklonku roka 1961 sa teda oslavuje 50 rokov bohatej divadelnej činnosti. Oslavy sa konali niekoľko dní a oslavovali sa ako ináč divadelnými predstaveniami: 17. 12. 1961: F. Kroch – Dve Marienky, 25. 12. 1961: A. Sofronov – „Kuchárka“, 26. 12. 1961: P. O. Hviezdoslav – Hájnikova žena, 1. 1. 1962: R. Kazík – „Chvost“. Pri týchto oslavách sa oslovili jednotliví ochotníci, ktorí hrali ako prví v roku 1911 a napr. Emília Jurčová spomínala, že: „...tunajšie divadlo vzniklo tak, že v susednej obci v Petre hrávala tunajšia mládež divadlá. A my mladé dievčence sme tam chodili na predstavenia.“
Ďalšie predstavenia sa hrali v židovskom veľkom dome - napr. divadelné predstavenie „Škriatok“. V singerovskej starej krčme hrávali divadelné hry s ľudovou tematikou „Drotár“, „Bludár“, „Strašidlo“, „Rozmajrín“, „Statočný zaľúbenec“ a satirická dráma „V zápasoch“.
Štefan Bendík v kronike spomína na svoje prvé divadelné začiatky s hrou „Ďuro ide na svadbu“. Šestnásteho marca 1969 pod vedením pána A. Laufa na súťaži v Ľubeli získal divadelný súbor s hrou Barča Ivana „Matka“ 1. miesto.
V roku 1973 pán Lauf odchádza do dôchodku a odvtedy kronika divadelnú činnosť nespomína. Až rok 2001 oživil divadelnú kultúru a vznikol divadelný súbor Atak 9. Založilo ho 9 mladých ľudí pod vedením pani Anny Jakubcovej. Aj keď sa obsadenie členov súboru odvtedy zmenilo a zmenila sa aj režisérka, fungujú spolu už 19 rokov.
V roku 2008 vznikol aj divadelný súbor AHOJ pri ECAV v Dovalove, ktorý vedie p. Anna Jakubcová. Od prvej divadelnej hry v Dovalove uplynulo teda 158 rokov a od roku 1911 do roku 1973 – 62 rokov. Teší ma, že po toľkých rokoch znova divadlo v Dovalove ožilo a žije dodnes. Škoda, že v tých časoch divadelné krúžky, a teda ochotníci, nemali nejaký názov (alebo sa nezachoval) a teda nemohol divadelný súbor, ktorý vznikol v roku 2001 ani ten, čo vznikol v roku 2008 prebrať názov a museli si vytvoriť svoj vlastný. To však nič nemení na tom, že dovalovci boli a sú prístupní kultúre, žijú tu nadaní a šikovní ľudia, ktorí si vždy a v každej dobe dokážu vytvoriť svoj vlastný kultúrny stánok. Časy sa menia, ale divadlo, nech už má divadelný súbor nejaký názov, alebo nemá, zostáva.
Libuša Števčeková, vedúca NDS Atak 9
Príspevok je prevzatý z mesačníka mesta Liptovský Hrádok, č. 5/2020 a č. 6/2020, ročník XXIX.